Ohliadnutie za blahorečením Jána Pavla II. z pohľadu rakúsko - nemeckých reformných hnutí vo vnútri katolíckej cirkvi

P. Mgr. Dr. Udo Fischer, šéfredaktor katolíckeho týždenníka “JA” v čísle 19, 8. mája 2011 v článku nazvanom - “Neblahoslavený blahoslavený” – píše: Blahorečenie Jána Pavla II. polarizuje. Do jeho éry spadá koniec komunistickej zimy a pokoncilová jar. Zmenu myslenia, ktorú tak rázne vyžadoval v politike, v cirkvi prakticky zablokoval. Ľudské práva, na ktoré tak mocným hlasom nebojácne poukazoval pred mocnármi tohto sveta, tam kde mal moc sám ich presadiť, nebol schopný priviesť k rešpektovaniu. Ženy, obrovskú väčšinu božieho ľudu, zostali pre neho naďalej menejcenné.

Ján Pavol II. bude patrónom Poliakov, USA a NATO. Nenávidený bude však komunistami a Piusovým Bratstvom. Reformátori cirkvi a odhaľovatelia pedofilných prípadov sú hlboko znechutení. V Rakúsku by sa nemal sláviť jeho sviatok. Až príliš zlého spôsobil cirkvi tunajšej krajiny, hlavne svojimi svojvoľnými neblahoslavenými menovaniami biskupov. Vystupoval ako ochranný patrón sexuálneho zneužívateľa kardinála Hansa Hermanna Groera, dlhoročného šéfa Legion Maria a Marciala Maciela Degollada, zakladateľa legionárov Krista. Týmito a inými menovaniami biskupov (medzi najznámejšie najtragickejšie kauzy jeho menovaní patrí i voľba biskupa Kurta Krenna, ktorý pod nátlakom verejnosti nakoniec nedobrovoľne sám odstúpil – pozn. prekladateľa) veľmi závažným spôsobom poškodil vierohodnosť svätej cirkvi.

Podľa cirkevného práva smie byť začatý beatifikačný proces najskôr 5 rokov po smrti kandidáta. V prípade Jána Pavla II. bol tento proces začatý len tri mesiace po jeho smrti. Cirkevné právo je právo silného. Hierarchia, ktorá neberie sama seba vážne, sa nesmie preto čudovať, že ani ju nikto nechce brať vážne. Lenže ona to vlastne ani nechce, jej zrejme stačí pocit vlastnej posvätnosti...

Prof. Hans Küng:

Ján Pavol II. nebol žiaden kresťanský vzor

Teológ Hans Küng odriekol Jánovi Pavlovi II. dva dni pred jeho blahorečením schopnosť byť povýšený medzi blahoslavených: “Ján Pavol II. viedol svoj učiteľský úrad autoritatívnym spôsobom a potlačoval ľudské práva žien a teológov” - povedal novinám “Frankfurter Rundschau” 29. apríla 2011. Küng pripísal Jánovi Pavlovi II. a jeho vtedajšiemu kardinálovi Jozefovi Ratzingerovi, terajšiemu pápežovi Benediktovi XVI., systematické zamlčovanie tisícov prípadov sexuálneho zneužívania detí katolíckymi kňazmi a rehoľníkmi. Küngovi bola v roku 1979 odňatá možnosť učiť teológiu na katolíckych teologických fakultách, lebo sa odvážil spochybniť neomylnosť pápeža. On sám seba považuje za prvú obeť, za “prvý veľký inkvizičný prípad pontifikátu Jána Pavla II.”, len necelý rok po jeho zvolení za pápeža. Ján Pavol II. bol “intolerantný a neochotný viesť dialóg s akýmikoľvek reformnými hnutiami uprostred cirkvi”. Skutočnosť, ako sa zachoval napr. i k juhoamerickým teológom teológie oslobodenia bol pravý opak toho, čo sa očakáva od kresťanského vzoru - uzatvára Küng.

Peter Žaloudek, Viedeň, máj 2011