Promptná reakcia na nepromptné a nejasné stanovisko

Promptná reakcia (Helmuta Schüllera) na nepromptné a nejasné stanovisko (pápeža)

19. júna 2011 vydal rakúsky kňaz Helmut Schüller spolu s 300 inými rakúskymi kňazmi manifest “Výzvu k neposlušnosti” voči Vatikánskej kúrii a pápežovi. Trvalo skoro rok než sa táto výzva dostala i k ušiam pápeža Benedikta XVI. Pri tradičnej “Zelenoštvrtkovej omši” v Bazilike sv. Petra za účasti 3.000 kňazov z celého sveta vyslovil dnes svoju kritiku na adresu Inicitiatívy Farárov.

“Nedávno uverejnila skupina kňazov v jednom európskom štáte manifest k neposlušnosti...” Potom sa zastavil pri žiadosti o svätenie žien a odmietol ju. Pápež ďalej varoval pred transformáciou cirkvi podľa vlastných predstáv. A nakoniec sa spýtal: “Je neposlušnosť cesta?” - “Reakcie na pápežove slová možno chápať veľmi diferencovane” – odpovedal na otázku rakúskeho redaktora na námesti sv. Petra v Ríme jeden nemecký kňaz, ktorý sa omše s pápežom zúčastnil. “Povedať, že kritizoval – by bolo strašné zjednodušenie celej problematiky, slová kázne vnímam skôr ako starosť pápeža o cirkev dnes a jej snahu po znovuobjavení vlastnej  životnej dynamiky a pohybu”. - “Diskusia o požiadavkách rakúskych farárov bude ešte napínavejšia, lebo vďaka reakcii pápeža sa stala dnes celosvetovo známou. Je to jej veľký úspech.” boli slová komentátora z Ríma.

Kardinál Schönborn v reakcii na pápežove slová povedal: “Je to povzbudenie pre cirkev v Rakúsku. Zároveň však pápež položil i pár vážnych otázok.”

Iniciatíva rakúskych farárov bola reakciou pápeža “angenehm überrascht” - “príjemne prekvapená” – citoval rakúsky televízny komentátor slová Helmuta Schüllera. “Pozitívne reagujú i na to, že pápež nepoužil žiadnu disciplinárnu hrozbu.”

Redaktor  televíznej stanice ORF ZIB 2., Tarek Leitner,  sa  o 22.00 hodine  spýtal na názor  najprv známeho rakúskeho teológa, bývaleho dekana viedenskej teologickej fakulty, Paula Zulehnera a potom samotného Helmuta Schüllera. Rozhovor s Helmutom Schüllerom bol natočený v jeho farnosti Probstdorf  po skončení jeho večernej omše.

Paul Zulehner:

 “Myslím, že vo výpovedi pápeža sa nachádza modus otázok a pýta sa, ako môžeme spolu o týchto otázkach diskutovať, bez toho, aby sme sa vzdialili od pôdy Evanjelia.”

Redaktor na adresu Helmuta Schüllera:

Pán Schüller, ste príjemne prekvapený reakciou pápeža. Nie je však vaša radosť príliš veľká, keď počujeme o tom, že pápež ani o milimeter neustúpil?

Helmut Schüller:

Najskôr sa musíme podívať, odkiaľ sme prišli a aký kus cesty už máme za sebou. Keď sme na samom začiatku našu farársku iniciatívu začínali – vyčítali nám, že už nepatríme do cirkvi, že iniciujeme rozkol, že nás exkomunikujú a mnohí to dodnes požadujú. O tom dnes však už nie je žiadnej reči, ani o tom, že je to len pár bláznov z Rakúska, ktorí by chceli mať svoju vlastnú cirkev. Medzitým sa hodne udialo. Dnes je jasné, že ľud Boží, ľudia z farností, báza, farské rady, a mnohí iní sú v obrovskej väčšine na našej strane a podporujú naše požiadavky. Prepojenie v Rakúsku, ale i za hranicami Rakúska je čoraz väčšie a dnes sa už nehovorí o sankciách či o zákaze, ale reakciu pápeža vnímam ako kladenie otázok...

Redaktor:

Napriek tomu však pápež hovorí: “Neposlušnosť nie je žiadna cesta” a odmieta vaše požiadavky. Nie je to čosi, akoby taký povzdych, či nádych čerstvého vzduchu, ale v podstate sa i tak nič nedeje?

Helmut Schüller:

Pokračujeme ďalej, ako keby sa nič nebolo stalo. Jeho slová o tom, že cirkev nemožno meniť, samozrejme nebudeme akceptovať, lebo cirkev sa vždy v histórii menila, ľudia mali vždy svoje vlastné schopnosti a silu neprijímať len slepo  to, čo im bolo nariaďované zhora. Budeme naďalej disktuovať. Sme na ceste a na tejto ceste je dôležité ukázať odvahu.

Redaktor:

Neklamete sami seba, či iných, keď si myslíte, že cirkev by mohla byť čosi ako demokratické spoločenstvo? Veď v určitom zmysle poukázal pápež nepriamo na svoju vlastnú neomylnosť.

Helmut Schüller:

Všetkých tých, ktorí vsadili na nádej, musíme pozvať na dlhú cestu trpezlisvosti a vytrvalosti.

Redaktor:

Ako myslíte, že zapôsobí táto pápežova reč na rakúskych biskupov?

Helmut Schüller:

Myslím, že i biskupi si uvedomia, že pápež vidí, že máme v cirkvi miesto a že otázky, ktoré sme mu adresovali, neboli odmietmnuté, že sa stali legitímne, lebo si robíme starosti o budúcnosť cirkvi. Preto dúfam, že i bskupi, jeden či druhý, začnú otvorene s nami hovoriť o svojich problémoch a že i ľud boží – laici - budú mať so svojimi požiadavkami zastúpenie medzi cirkevnými hodnostármi. My  nie sme samozrejme v žiadnom prípade jediní,  ani sami, kto bude tieto požiadavky naďalej presadzovať. Potrebujeme odvážnu samoartikuláciu iných veriacich – laikov, ale i biskupov, ktorí sa pridajú na našu stranu.

Redaktor:

Kardinal Schönborn hovorí síce na jednej strane o “Povzbudení pre rakúsku cirkev” no na druhej strane mieni tým pravdepodobne “svoju” cirkev, a nie tú, ktorú reprezentujete vy...

Helmut Schüller:

Cirkev v Rakúsku vedie živé diskusie. V cudzích krajinách nás za to obdivujú, že u nás v cirkvi živo diskutujeme o všetkom. Možno to bolo tmienené tak, že máme takto pokračovať ďalej a že sa pridajú tiež iné krajiny. Lebo tieto diskusie nevyvoláva len naša farárska iniciatíva, ale tiež “Wir sind Kirche” a iné reformné hnutia. Za posledných 40 – 50 rokov bolo v Rakúsku už mnoho osobností, ktorým ležala obnova cirkvi na srdci.

Redaktor:

Napriek tomu sa vás musím spýtať, či to neinterpretujete príliš pozitívne. Nedávno vás obvinil biskup Egon Kapelari zo šírenia rizika rozkolu, dnes zase kardinal Schönborn. Zdá sa, že všetci rakúski biskupi sa dívajú na vašu iniciatívu rovnako.

Helmut Schüller:

Áno, ale medzitým si museli i rakúski biskupi uvedomiť, že o rozkole nieto ani reči. Ten, kto neustále hovorí o rozkole, by sa mal sám seba spýtať, či on nerozdeľuje. My ľudí zjednocujeme, prichádzajú k nám stále noví a noví ľudia, ktorí nám hovoria, že už chceli odísť (vystúpiť z cirkvi) ale vďaka nám sa rozhodli, že zostanú, že stojí za to bojovať s takouto a o takúto cirkev – to predsa nie je žiaden rozkol! Denne sa stretávame s ľuďmi a diskutujeme s nimi o ich problémoch. V tomto dialógu budeme pokračovať, neustúpime ani len o krôčik dozadu a som presvedčený, že si tak získame nielen ďalšich a nových sympatizantov, ale že i naše požiadavky budu čoraz viacej akceptovateľné.

Redaktor:

Ako ďaleko sa vam podarilo prepojiť celosvetovo?

Helmut Schüller:

Áno, pokročili sme, ide to síce pomaly, lebo v mnohých krajinách tradícia diskusií, tak ako je tomu v Rakúsku, neexistovala. Máme už čoraz viacej signálov z rôznych krajín sveta: Z Nemecka, Írska, Francúzska, medzitým i z krajín východnej Európy, z Južnej Ameriky, z Austrálie, ba dokonca sa k nám hlásia i jednotliví kňazi z Afriky a z Ázie. Tu by niekto mohol namietať, že v tých vzdialených krajinách nemajú naše požiadavky opodstatnenie. To však nie je pravda. Dosvedčujú nám to čoraz viacej kňazi a veriaci z týchto krajín a dodávajú, že i keď nie všetko je u nich tak, ako u nás v Rakúsku, jedného dňa tam budú i oni a celkom iste budú musieť riešiť to, čo  teraz riešime my. To nás samozrejme zjednocuje a zároveň je to pre nás dôkaz, že všetky tieto otázky sú reálne a nie výmysel fantastov.

Peter Žaloudek, Zelený štvrtok, 5.4.2012, Viedeň