Interpretácia alebo rešpekt k človeku?

Na tému uplynulej synody o manželstve a rodine sa dnes vyjadruje kde-kto, no hlavne sa polemizuje o tom, či to bolo víťazstvo reformného alebo konzervatívneho bloku v cirkvi. Určite to bude téma i budúcich dní, týždňov a mesiacov.

Rád by som poukázal na dva rovnaké názory. Jeden vyriekol jezuitský kňaz, šéfredaktor talianského časopisu Civilta Cattolica, veľký sympatizant pápeža Františka, Antonio Spadaro. Synodu považuje za obrat v zmýšľaní o rozvedených a znovuzosobášených. Podľa neho položila synoda základný kameň k umožneniu prijímať sviatosť Eucharistie tým ľuďom, ktorým stroskotal jeden manželský zväzok a teraz žijú v novom partnerskom vzťahu. Záverečný dokument synody Spadaro vníma ako výzvu pre každého duchovného, aby na základe svojho svedomia prehodnotil každý konkrétny prípad tak, aby integrácii jednotlivcov neboli stanovené žiadne hranice. Synoda tak otvorila dvere, ktoré boli na predchádzajúcej synode minulý rok ešte zatvorené.

V podobnom duchu, ako píše vo svojom pravidelnom stĺpčeku P. Udo Fischer, vysvetľuje závery synody i rakúska biskupská konferencia, ktorá na svojom poslednom zasadaní konštatovala, že „synoda posilnila pastoračnú prax na mnohých miestach v Rakúsku.“ Toto potvrdenie rakúskej cirkevnej praxe je vidieť hlavne v spôsobe zachádzania so znovuzosobášenými, rozvedenými ľuďmi. „Ide o pozorný, ničím nezaťažený a láskyplný pohľad na odlišné situácie, dôkladné rozlišovanie a doprevádzanie na ceste k plnej účasti na cirkevnom živote.“

Neviem, ako prezentuje výsledky synody slovenský či český episkopát. To, čo zaznieva z úst Spadara z Ríma či rakúskej biskupskej konferencie, je pre mňa znakom úcty a rešpektu k človeku, jeho zvrchovanosti a slobode, v ktorej sa on sám rozhoduje, ako bude viesť svoj život. Kiež by sa tento rešpekt a úcta stali i našou každodennou prioritou pri zachádzaní s každým človekom.

Peter Žaloudek, 22. november 2015, Viedeň