Blog uživatele Peter Žaloudek

Muzeum železné opony a Stezka svobody

Slavnostní otevření 27. května 2011 v Mikulově

Za najgrandióznejší film aký som kedy videl, som až doteraz považoval film Stanleyho Kubricka: Vesmírna Odysea 2001. Videl som ho asi pred 40 rokmi a napriek toľkým rokom nestratil pre mňa v ničom na svojej originalite a veľkoleposti. Pred pár dňami sa k tomuto jedinému filmu, z môjho pohľadu,  pridal nový americký film režiséra Terrenca Malicka The tree of life. Nebudem teraz rozprávať ani obsah filmu, ani vyzdvihovať skvelý výkon Brada Pitta, považovaný mnohými kritikmi snáď za najlepší z jeho doterajších filmových rolí.

Správa, ktorú včera večer o 22:00 hodine oznámil v televíznej relácii „Zeit im Bild II“ (Čas v obraze) obľúbený rakúsky moderátor Armin Wolf, zapôsobila na mňa ako explózia bomby: „300 katolíckych kňazov z organizácie Pfarrer Initiative – Iniciatíva farárov, ktorú vedie Mgr. Helmut Schüller, bývalý generálny vikár kardinála Schönborna, vyzvala všetkých rakúskych veriacich + ostatnych kňazov a biskupov k aktu neposlušnosti voči pápežovi. Následoval rozhovor s Helmutom Schüllerom, v ktorom okrem iného povedal toto: „Všetko za zastavilo.

je francúzsky film, ktorý stojí za to vidieť. Aspoň tí, ktorí sa snažia hľadať odpovede na zdánlivo malicherné otázky typu: prečo je to tak a nie inak; kto má vinu na tom, že sa stalo to, či ono; čo je možné zmeniť, aby život začal mať zmysel... by si nemali nechať újsť príležitosť vidieť tento film. Hovorí sa, a teraz je jedno či je človek veriaci alebo nie, že Biblia - Nový, ale i Starý, niekoľko tisíc rokov dozadu napísaný text, je múdra kniha, plná obrazov zo života, ktoré napriek vysokému veku nestráca na aktualite a posolstve pre každú, i túto modernú dobu 21. storočia.

Keď som bol ešte dieťaťom a malým, dospievajúcím chlapcom, priam som hltal príbehy zo života rehoľníkov, kňazov a hlavne misionárov pôsobiacich v ďalekých, exotických krajinách. Rozprával mi ich najčastejšie môj prastrýko, brat mojej moravskej babičky z otcovej strany. Bol jezuitským rehoľníkom, pred zrušením rádov v roku 1950 pôsobil na Velehrade a mal na starosť študentov. Zrejme už vtedy vypozorovali jeho predstavení, že má talent oslovovať mladých ľudí.

Článek s tímto názvem jsem si přečetl na internetu zde, kde vyšel sedmého března 2011. Jméno autora, jímž je třiadvacetiletý student filozofie, se nachází  na konci uvedeného textu. Aniž bych jej chtěl za jeho názor chválit nebo mu ho naopak vyvracet, hledám slova k vyjádření toho, co ve mně jeho text vzbudil. Jako preambuli udávám, že jsem věřící člověk, dokonce jsem vystudoval teologii a jsem kněz.

P. Mgr. Dr. Udo Fischer, šéfredaktor katolíckeho týždenníka “JA” v čísle 19, 8. mája 2011 v článku nazvanom - “Neblahoslavený blahoslavený” – píše: Blahorečenie Jána Pavla II. polarizuje. Do jeho éry spadá koniec komunistickej zimy a pokoncilová jar. Zmenu myslenia, ktorú tak rázne vyžadoval v politike, v cirkvi prakticky zablokoval. Ľudské práva, na ktoré tak mocným hlasom nebojácne poukazoval pred mocnármi tohto sveta, tam kde mal moc sám ich presadiť, nebol schopný priviesť k rešpektovaniu. Ženy, obrovskú väčšinu božieho ľudu, zostali pre neho naďalej menejcenné.

26. března 2011 jsem v rakouském rozhlasu O1 vyslechl hodinovou relaci nazvanou Smrt na hranici. Relace mě hluboce zasáhla, vyžádal jsem si ji v rozhlase, slovo od slova přeložil a pak ve zkrácené formě přepsal do této podoby. Měl jsem s tím hodně práce. Důvody, proč jsem si s tím textem dal tu námahu, jsou tyto:

Udílení cen Nadace Herberta Haaga dne 2. dubna 2011 ve Vídni členům někdejší podzemní církve v Československu

Vo väzení si odsedel desať rokov, z toho väčšinu strávil v uránových baniach v Jáchymove. Za kňaza ho vysvätil pápež Pavol VI. Keďže mu komunistický režim nedovolil študovať teológiu, rozhodol sa emigrovať do Talianska a naplniť svoje povolanie tam. Útek cez rieku Moravu však nevyšiel, dostal zaň dvanásťročný trest. Vo väzení si odsedel desať rokov, z toho väčšinu strávil v uránových baniach v Jáchymove. Za kňaza ho napokon vysvätil pápež Pavol VI., no v roku 1985 prišiel o štátny súhlas. Už dvadsať rokov sa venuje ľudom bez domova.

...tak som sa vrátil z Ameriky.

Inšpiráciou k napísaniu tohto textu bolo vysielanie v rakúskom rozhlase Ö1 dňa  20. 2. 2011 o činnosti organizácie „Menschen für Menschen“ - Ľudia pre ľudí – ktorú založil v roku 1981 rakúsky herec Karl Heinz Böhm.

Snáď nieto na Slovensku a v Čechách človeka, ktorý by nevidel slávny rakúsky film o živote habsburskej kráľovnej Elizabeth – ľudovo nazývanej Sissi. Tento film z roku 1955 patrí v Rakúsku do série tzv. zlatého fondu – Heimatfilme – filmov o histórii a kultúre vlastnej krajiny.

2. januára 2011 vysielal rakúsky rozhlas Ö1 v relácii Motive aus dem evangelischen Leben – Motívy zo života evanjelikov – výber z myšlienok  nemeckej pastorky Margot Käßmann, ktorú predniesla v máji minulého roku na II. ekumenickom kongrese v Mníchove na túto tému. V prednáške zaznelo mnoho podnetných myšlienok. Celá jej prednáška je k dispozícii na Internete. Reláciu ktorú rozhlas odvysielal, som preložil a predkladám slovensko-českej verejnosti. Margot Käßmann je významná nemecká protestantská teologička, vydatá, je matkou štyroch detí.

“Nezomiera cirkev, ale jej dlhoročný, dôverne známy obraz.“

Týmito slovami poukázal známy viedenský pastorálny teológ Paul Zulehner 14. januára tohto roku na konferencii o pastorácii v Salzburgu na epochálnu transformačnú krízu, ktorá dnes postihla cirkev. „Viera už nie je osudom, ale voľbou“.

Zdá se že to, o co se s takovou důrazností a zápalem snaží papež a klérus katolické církve, totiž o šíření myšlenek evangelia a získávání nových křesťanů, se v této době povedlo paradoxně nekřesťanu – ateistu Xavieru Beauvois z Francie. Natočil film podle skutečné události, která se odehrála začátkem roku 1996 v Alžírsku. V té době tam probíhala bratrovražedná válka mezi islámskými fanatickými teroristy a vládou. Na pozadí tohoto konfliktu se odehrává osud osmi cisterciácko-trapistických mnichů v klášteře v Tibhirině v pohoří Atlasu.